Presne zajtra 29.8.2007 o 14:30 začína 8-9 hodinová cesta, ktorú som už toľkokrát absolvovala – cesta na Slovensko.
Teraz však s konečnou platnosťou.
Zaujímavá kapitola môjho života sa uzatvára. Svoju prácu ukončím spoločným obedom so šéfom a mojimi teamami – projektovým a organizačným (šéf pozýva). Odchádzajúc z officu urcite vsetkych vyboskávam a mozno si aj trochu poplačem, nasadnem do taxíka a prehodím pár slov s taxikárom o tom, ako mi v Moskve bolo dobre. Taxík ma odvezie na letisko Domodedovo, 30 km od Moskvy, tam ma prehľadajú od hlavy po paty, vyhodia mi z kabelky všetko čo je tekuté (nové bezpečnostné kritériá). Teta bude hľadať asi 2 minúty voľné miestečko v mojom pase, kam by dala svoju pečiatku a odfrfle to, pretože už mám pas takmer plný (miestečko sa určite nájde J). Prescanujú ma počítačom asi tak, že si vidím na fotkách aj svoj holý zadok (mimochodom veľmi zvodný J)
O 18,00 sa za mnou zatvori únikový východ z lietadla a ja budem melancholicky pozerať na nápis na letisku, ktorý oznamuje MOSKBA (čítaj Moskva). To už budem na rakúskej pôde, pretože letím Austrian Airlines a budem počúvať zvuky rakúskeho valčíka (asi ho dávajú ľuďom pred odletom na ukľudnenie). O 20,40 Východoeurópskeho casu, to jest o 18,40 CET prilietam do Viedne. Beriem si autobus o 19,30 CET do Bratislavy so strašne ufrflaným slovenským šoférom a keď všetko dobre pôjde, o 20,30 CET už vystúpim na SAD v Bratislave a zvítam sa s mojím milým chalaniskom.
Padá na mňa v tejto chvíli melanchólia. Ostáva za mnou kopec práce, nová Organizačná štruktúra, milí, už bývalí kolegovia a priatelia. Viem o tejto banke veľa, hovorím po rusky a celkom som sa integrovala
A melanchólia padá a padá....
A čo sa otvára predo mnou? J
Tak o tom vám napíšem nabudúce.
Vaša Cib.
Teraz však s konečnou platnosťou.
Zaujímavá kapitola môjho života sa uzatvára. Svoju prácu ukončím spoločným obedom so šéfom a mojimi teamami – projektovým a organizačným (šéf pozýva). Odchádzajúc z officu urcite vsetkych vyboskávam a mozno si aj trochu poplačem, nasadnem do taxíka a prehodím pár slov s taxikárom o tom, ako mi v Moskve bolo dobre. Taxík ma odvezie na letisko Domodedovo, 30 km od Moskvy, tam ma prehľadajú od hlavy po paty, vyhodia mi z kabelky všetko čo je tekuté (nové bezpečnostné kritériá). Teta bude hľadať asi 2 minúty voľné miestečko v mojom pase, kam by dala svoju pečiatku a odfrfle to, pretože už mám pas takmer plný (miestečko sa určite nájde J). Prescanujú ma počítačom asi tak, že si vidím na fotkách aj svoj holý zadok (mimochodom veľmi zvodný J)
O 18,00 sa za mnou zatvori únikový východ z lietadla a ja budem melancholicky pozerať na nápis na letisku, ktorý oznamuje MOSKBA (čítaj Moskva). To už budem na rakúskej pôde, pretože letím Austrian Airlines a budem počúvať zvuky rakúskeho valčíka (asi ho dávajú ľuďom pred odletom na ukľudnenie). O 20,40 Východoeurópskeho casu, to jest o 18,40 CET prilietam do Viedne. Beriem si autobus o 19,30 CET do Bratislavy so strašne ufrflaným slovenským šoférom a keď všetko dobre pôjde, o 20,30 CET už vystúpim na SAD v Bratislave a zvítam sa s mojím milým chalaniskom.
Padá na mňa v tejto chvíli melanchólia. Ostáva za mnou kopec práce, nová Organizačná štruktúra, milí, už bývalí kolegovia a priatelia. Viem o tejto banke veľa, hovorím po rusky a celkom som sa integrovala
A melanchólia padá a padá....
A čo sa otvára predo mnou? J
Tak o tom vám napíšem nabudúce.
Vaša Cib.
2 komentárov:
Ahoj Cibulka,
verim, ze sa ti s tymi nestastnymi rakusakmi z Austrian airlines nestalo vtedy z Moskvy to co naposledy z Viedne do Milana...:-) a k tomu este aj ta super strava...
Zvoli som taku hroznu prezivku "Palinko" a musel som si kvoli tomu dokonca spravit blog... a mozno sa mi to zalubi a tiez nieco napisem...
Prajem pekny yvzsok vikendu,
Palo
Faux paux: "prezyvka" namiesto "prezivka" , samozrejme... a "zvysok" namiesto "yvzsok".
P.
Zverejnenie komentára